Aktuality

Pandémia zmenila darcovstvo krvi. Na začiatku ubudlo až 74 percent darcov

 

Projektová manažérka Mgr. Martina Frigová z Národnej transfúznej služby (NTS) v rozhovore vysvetľuje, ako pandémia ovplyvnila darovanie krvi, ale aj rozpráva o najsilnejšej motivácii, prečo sa ľudia rozhodnú stať darcami.
Ako je na tom darcovstvo krvi počas pandémie? Je darcov a krvi dostatok?
Aj Národnú transfúznu službu postihla pandémia covidu-19. Negatívne sa prejavila na počtoch darcov aj na stave zásob krvi. Pokles trval vlastne od prvej vlny pandémie, keď sme hlavne v marci a apríli zaznamenali pokles darcov krvi na našich pracoviskách až o 74 percent. Je to naozaj veľmi výrazný pokles a od vzniku Národnej transfúznej služby sme s takouto situáciou konfrontovaní neboli. Bolo to veľmi drastické. Teraz sa situácia istým spôsobom stabilizovala. Darcovia už pochopili, aké opatrenia sú na našich pracoviskách, že sa možno nemusia až tak báť. No vo všeobecnosti pokles darcov evidujeme stále.
Aké opatrenia platia na vašich pracoviskách? 
Opatrenia sme zaviedli už od prvej vlny pandémie. Je to mix rôznych bezpečnostných, preventívnych a hygienických opatrení, aby sme zabránili šíreniu covidu-19 na našich pracoviskách, či už medzi darcami alebo medzi darcami a naším personálom. Najdôležitejšie je, že darcovia majú v tomto čase povinnosť objednať sa na presný dátum a čas darovania krvi, aby sme minimalizovali počet ľudí na našich pracoviskách. 
Ďalšie opatrenia spočívajú napríklad v dezinfekcii rúk, meraní telesnej teploty. Každý darca vypisuje pred darovaním krvi takzvaný checklist, ktorým zisťujeme jeho zdravotnú a cestovateľskú anamnézu. Keď je všetko v poriadku, môže sa pristúpiť k samotnému darovaniu krvi. 
Pre zlú epidemiologickú situáciu nie je možné v týchto dňoch vykonávať mobilné výjazdy, takže aj to má vplyv na celkový počet darcov krvi a zásob krvi. 
Boli sme nútení nastaviť veľmi prísne kritériá, kto môže v tejto dobe darovať krv, hlavne z pohľadu cestovania alebo ochorenia. Tieto opatrenia sú zverejnené na našej stránke a sú vlastne totožné s opatreniami, ktoré navrhuje Európska komisia. 
Zaviedli sme tiež 14-dňovú karanténu červených krviniek. Po darovaní krvi, keď je krv spracovaná, idú červené krvinky na 14 dní do karantény. Každého darcu oboznamujeme s tým, že ak by sa mu náhodou po darovaní krvi zmenil zdravotný stav, je povinný nám túto skutočnosť nahlásiť, aby sme následne jeho krv neposkytli nemocničným zariadeniam a nepodali ju pacientom.
Musí byť darca testovaný na koronavírus?
To je veľmi častá otázka. Nie, v týchto dňoch sa netreba preukazovať na našich pracoviskách negatívnym testom na koronavírus. Toto ochorenie je respiračné vírusové ochorenie. Prenáša sa kvapôčkami a vzduchom, podobne ako chrípka. Do dnešného dňa nebol potvrdený prenos krvnou cestou a nie je o tom zdokumentovaná žiadna štúdia. Takže na našich pracoviskách ani netestujeme na koronavírus, ani sa netreba preukázať negatívnym testom.
Ovplyvňuje prekonanie covidu-19 darovanie krvi? Ako skoro po prekonaní môžeme darovať krv?
Určite áno. Samozrejme, ak darca krvi prekonal covid-19, môže potom po určitej dobe darovať krv. Ak niekto toto ochorenie mal, už nemá príznaky, dá sa kontrolne otestovať a test je negatívny, môže od takéhoto negatívneho kontrolného testu prísť darovať krv o 14 dní. Ak niekto covid-19 mal a nedal sa po ukončení karantény testovať, môže prísť darovať krv až 28 dní po vymiznutí všetkých príznakov. Ak toto ochorenie prebiehalo bezpríznakovo, darca môže prísť darovať krv 28 dní po prvotnom zistení, že je pozitívny na covid-19.
Zistite, či môžete darovať krv s vašimi liekmi na predpis
Prejsť
Ovplyvnila pandémia aj darcovské podujatia ako Valentínska kvapka krvi a podobne? Pociťujete výpadok darcov z nich?
Vo februári sa spustila veľká päťtýždňová kampaň pri príležitosti Valentína. Valentínsku kvapku krvi organizuje Slovenský Červený kríž (SČK), my sme ich partner. Darovanie počas týchto kampaní ovplyvňuje najmä to, že nie je možné vykonávať mobilné výjazdy. Kampane ako Valentínska kvapka, Študentská kvapka alebo iné „kvapky“, ktoré organizuje SČK alebo NTS, sú postavené hlavne na tom. Ľudia počas nich môžu prísť jednak darovať krv na naše kamenné pracoviská, alebo využívajú možnosť, že naša mobilná jednotka príde za darcami a darujú krv v nejakom inom priestore. Vidíme, že darcov je menej aj práve preto, že tieto mobilné výjazdy nie je možné organizovať.
TIP NA ČLÁNOK:
MUDr. Viliam Dobiáš: Ľudia si sanitku volajú aj k manželskej hádke
Rozhovor Zdravotná starostlivosťPrečítať
Ktoré krvné skupiny sú dlhodobo najpotrebnejšie?
Žiadna krvná skupina nie je dôležitejšia ako iná. Ani my, ani nemocnice nikdy nevedia, akých pacientov budú mať hospitalizovaných a s ktorou krvnou skupinou. Práve z tohto dôvodu je potrebné, aby prišiel darovať krv každý, kto sa cíti zdravý a chce pomôcť. 
Ak by sme sa na to pozreli z hľadiska, aké percentuálne zastúpenie má obyvateľstvo strednej Európy, najvýraznejší podiel v zastúpení má krvná skupina A, ktorú má až 42 percent obyvateľstva. Potom je to krvná skupina 0, ktorú má 32 percent obyvateľstva, následne krvná skupina B, ktorú má 18 percent ľudí. Najvzácnejšia je krvná skupina AB, ktorú má len osem percent populácie. Z hľadiska použiteľnosti, respektíve podania krvných skupín je najvzácnejšou krvná skupina 0. Týmto ľuďom sa hovorí univerzálni darcovia, keďže krvná skupina 0 môže byť podaná aj pacientovi s inou krvnou skupinou. Z tohto pohľadu je táto krvná skupina „najvzácnejšia“.
Veľmi vzácne, alebo presnejšie menej dostupné sú krvné skupiny, ktoré majú negatívny Rh faktor. Tie má len 15 percent obyvateľstva. Ak máme menej darcov, prejavuje sa to na začiatku vždy v tých krvných skupinách, ktoré majú negatívny Rh faktor, lebo tých je menej.
Zmenil sa pre pandémiu aj dopyt po krvi, napríklad pre znížený počet plánovaných operácií?
Je to individuálne. V čase pandémie určite zaznamenávame zo strany nemocníc nižší dopyt a nižšie množstvo objednávok na krvné prípravky. Je to spôsobené – najmä teraz v druhej vlne pandémie – tým, že rušia plánované operácie a vykonávajú sa len naozaj neodkladné operačné zákroky.
No v nemocničných zariadeniach sú stále aj pacienti, ktorí potrebujú krv na svoju liečbu. Týka sa to hlavne onkologických a hematologických pacientov. Taktiež nikdy nevieme, koľko bude úrazov a aké budú vážne. Pri operačných zákrokoch je krv stále potrebná. 
V neposlednom rade je to aj odbor gynekológie. Pôrody prebiehajú stále a pri prípadných komplikáciách alebo závažných pôrodoch je požiadavka na krv zo strany nemocničných zariadení vyššia. Takže nedá sa povedať, že by krv nebolo treba.
Zistite, či niekto aktuálne nepotrebuje práve vašu krvnú skupinu
Prejsť
Existuje nejaký mýtus o darovaní krvi, ktorý odrádza ľudí od darovania, hoci na to nie je dôvod?
Veľmi často sa stretávame s tým – ani neviem, či by som to nazvala mýtus – ale ľudia prídu na naše pracovisko nalačno. Možno si to mýlia s tým, keď idú k svojmu lekárovi na nejaké vyšetrenie. Vtedy sa odporúča prísť nalačno, aby neboli krvné hodnoty a výsledky nejakým spôsobom skreslené. Ale pri darovaní krvi je to naopak. Vždy upozorňujeme darcov, aby dodržiavali správnu životosprávu, správny pitný režim a že nie je dobré, aby k nám prišli nalačno. 
O krvi sa stále hovorí, že je to veľmi vzácna tekutina, ktorej sa v minulosti pripisovali veľmi liečivé alebo magické účinky. Veľmi známa je grófka Bátorička, ktorá sa údajne kúpala v krvi. To  môžeme považovať za mýtus, keďže to nespôsobilo, že by bola nesmrteľná, ako si myslela.
Na čo by mal pravidelný darca dbať vo svojej strave a celkovom životnom štýle?
Vo všeobecnosti sa odporúča, že darovať môže prísť každý, kto je zdravý. Myslí sa tým, že má zdravý životný štýl, stará sa o seba, športuje, zdravo sa stravuje, dodržiava pitný režim. To stačí, čo sa týka darovania krvi. Netreba pridávať nejaké výživové doplnky. 
Pri ženách je to trošku iné. Keďže každý mesiac majú menštruáciu a strácajú nejaký podiel krvi, väčšinou sa odporúčajú doplnky na báze železa alebo kyseliny listovej, hlavne keď majú problém s hemoglobínom alebo železom. 
Minimálne dva – tri dni pred darovaním krvi odporúčame, aby ľudia upravili svoj jedálniček a nejedli mastné alebo vyprážané jedlá. Aby mali dostatok spánku, aby boli oddýchnutí a najmä aby dodržiavali pitný režim, čiže minimálne dva – tri litre tekutín denne. Aby telo bolo svieže a hlavne odpočinuté.
Čo vnímate ako najsilnejšiu motiváciu, prečo sa ľudia rozhodnú darovať krv?
Jednoznačne musím skonštatovať, že je to ochota pomôcť. Hoci darcovia ani nevedia komu, ale keď už ležia na ležadle a krv tečie do odberového vaku, znásobí sa pocit, že moja krv pomôže niekomu zachrániť život. Dokonca už aj u prvodarcov je najčastejšou odpoveďou, že chcú pomôcť, chcú niekomu zachrániť život. 
Veľakrát to je skrátka o tom, že im niekto povedal, aby prišli alebo počuli výzvu. Často je dôvodom, že majú niekoho blízkeho vo svojej rodine alebo medzi svojimi známymi, komu sa stal úraz alebo ochoreli a zrazu potrebovali krv. Keď sú s tým takto priamo konfrontovaní, začnú sa ľudia pozerať na darovanie krvi inak.

Portál akobuk.sk sa na tému darovania krvi počas pandémie COVID-19 rozprával s projektovou manažérkou a hovorkyňou NTS SR Mgr. Martinou Frigovou.

____________________________________________________________________________________________________________

Celé znenie rozhovoru:

 

Projektová manažérka Mgr. Martina Frigová z Národnej transfúznej služby (NTS) v rozhovore vysvetľuje, ako pandémia ovplyvnila darovanie krvi, ale aj rozpráva o najsilnejšej motivácii, prečo sa ľudia rozhodnú stať darcami.

 

Ako je na tom darcovstvo krvi počas pandémie? Je darcov a krvi dostatok?

Aj Národnú transfúznu službu postihla pandémia covidu-19. Negatívne sa prejavila na počtoch darcov aj na stave zásob krvi. Pokles trval vlastne od prvej vlny pandémie, keď sme hlavne v marci a apríli zaznamenali pokles darcov krvi na našich pracoviskách až o 74 percent. Je to naozaj veľmi výrazný pokles a od vzniku Národnej transfúznej služby sme s takouto situáciou konfrontovaní neboli. Bolo to veľmi drastické. Teraz sa situácia istým spôsobom stabilizovala. Darcovia už pochopili, aké opatrenia sú na našich pracoviskách, že sa možno nemusia až tak báť. No vo všeobecnosti pokles darcov evidujeme stále.

 

Aké opatrenia platia na vašich pracoviskách? 

Opatrenia sme zaviedli už od prvej vlny pandémie. Je to mix rôznych bezpečnostných, preventívnych a hygienických opatrení, aby sme zabránili šíreniu covidu-19 na našich pracoviskách, či už medzi darcami alebo medzi darcami a naším personálom. Najdôležitejšie je, že darcovia majú v tomto čase povinnosť objednať sa na presný dátum a čas darovania krvi, aby sme minimalizovali počet ľudí na našich pracoviskách. 

Ďalšie opatrenia spočívajú napríklad v dezinfekcii rúk, meraní telesnej teploty. Každý darca vypisuje pred darovaním krvi takzvaný checklist, ktorým zisťujeme jeho zdravotnú a cestovateľskú anamnézu. Keď je všetko v poriadku, môže sa pristúpiť k samotnému darovaniu krvi. 

Pre zlú epidemiologickú situáciu nie je možné v týchto dňoch vykonávať mobilné výjazdy, takže aj to má vplyv na celkový počet darcov krvi a zásob krvi. 

Boli sme nútení nastaviť veľmi prísne kritériá, kto môže v tejto dobe darovať krv, hlavne z pohľadu cestovania alebo ochorenia. Tieto opatrenia sú zverejnené na našej stránke a sú vlastne totožné s opatreniami, ktoré navrhuje Európska komisia. 

Zaviedli sme tiež 14-dňovú karanténu červených krviniek. Po darovaní krvi, keď je krv spracovaná, idú červené krvinky na 14 dní do karantény. Každého darcu oboznamujeme s tým, že ak by sa mu náhodou po darovaní krvi zmenil zdravotný stav, je povinný nám túto skutočnosť nahlásiť, aby sme následne jeho krv neposkytli nemocničným zariadeniam a nepodali ju pacientom.

 

Musí byť darca testovaný na koronavírus?

To je veľmi častá otázka. Nie, v týchto dňoch sa netreba preukazovať na našich pracoviskách negatívnym testom na koronavírus. Toto ochorenie je respiračné vírusové ochorenie. Prenáša sa kvapôčkami a vzduchom, podobne ako chrípka. Do dnešného dňa nebol potvrdený prenos krvnou cestou a nie je o tom zdokumentovaná žiadna štúdia. Takže na našich pracoviskách ani netestujeme na koronavírus, ani sa netreba preukázať negatívnym testom.

 

Ovplyvňuje prekonanie covidu-19 darovanie krvi? Ako skoro po prekonaní môžeme darovať krv?

Určite áno. Samozrejme, ak darca krvi prekonal covid-19, môže potom po určitej dobe darovať krv. Ak niekto toto ochorenie mal, už nemá príznaky, dá sa kontrolne otestovať a test je negatívny, môže od takéhoto negatívneho kontrolného testu prísť darovať krv o 14 dní. Ak niekto covid-19 mal a nedal sa po ukončení karantény testovať, môže prísť darovať krv až 28 dní po vymiznutí všetkých príznakov. Ak toto ochorenie prebiehalo bezpríznakovo, darca môže prísť darovať krv 28 dní po prvotnom zistení, že je pozitívny na covid-19.

 

Ovplyvnila pandémia aj darcovské podujatia ako Valentínska kvapka krvi a podobne? Pociťujete výpadok darcov z nich?

Vo februári sa spustila veľká päťtýždňová kampaň pri príležitosti Valentína. Valentínsku kvapku krvi organizuje Slovenský Červený kríž (SČK), my sme ich partner. Darovanie počas týchto kampaní ovplyvňuje najmä to, že nie je možné vykonávať mobilné výjazdy. Kampane ako Valentínska kvapka, Študentská kvapka alebo iné „kvapky“, ktoré organizuje SČK alebo NTS, sú postavené hlavne na tom. Ľudia počas nich môžu prísť jednak darovať krv na naše kamenné pracoviská, alebo využívajú možnosť, že naša mobilná jednotka príde za darcami a darujú krv v nejakom inom priestore. Vidíme, že darcov je menej aj práve preto, že tieto mobilné výjazdy nie je možné organizovať.

 

Ktoré krvné skupiny sú dlhodobo najpotrebnejšie?

Žiadna krvná skupina nie je dôležitejšia ako iná. Ani my, ani nemocnice nikdy nevedia, akých pacientov budú mať hospitalizovaných a s ktorou krvnou skupinou. Práve z tohto dôvodu je potrebné, aby prišiel darovať krv každý, kto sa cíti zdravý a chce pomôcť. 

Ak by sme sa na to pozreli z hľadiska, aké percentuálne zastúpenie má obyvateľstvo strednej Európy, najvýraznejší podiel v zastúpení má krvná skupina A, ktorú má až 42 percent obyvateľstva. Potom je to krvná skupina 0, ktorú má 32 percent obyvateľstva, následne krvná skupina B, ktorú má 18 percent ľudí. Najvzácnejšia je krvná skupina AB, ktorú má len osem percent populácie. Z hľadiska použiteľnosti, respektíve podania krvných skupín je najvzácnejšou krvná skupina 0. Týmto ľuďom sa hovorí univerzálni darcovia, keďže krvná skupina 0 môže byť podaná aj pacientovi s inou krvnou skupinou. Z tohto pohľadu je táto krvná skupina „najvzácnejšia“.

Veľmi vzácne, alebo presnejšie menej dostupné sú krvné skupiny, ktoré majú negatívny Rh faktor. Tie má len 15 percent obyvateľstva. Ak máme menej darcov, prejavuje sa to na začiatku vždy v tých krvných skupinách, ktoré majú negatívny Rh faktor, lebo tých je menej.

 

Zmenil sa pre pandémiu aj dopyt po krvi, napríklad pre znížený počet plánovaných operácií?

Je to individuálne. V čase pandémie určite zaznamenávame zo strany nemocníc nižší dopyt a nižšie množstvo objednávok na krvné prípravky. Je to spôsobené – najmä teraz v druhej vlne pandémie – tým, že rušia plánované operácie a vykonávajú sa len naozaj neodkladné operačné zákroky.

No v nemocničných zariadeniach sú stále aj pacienti, ktorí potrebujú krv na svoju liečbu. Týka sa to hlavne onkologických a hematologických pacientov. Taktiež nikdy nevieme, koľko bude úrazov a aké budú vážne. Pri operačných zákrokoch je krv stále potrebná. 

V neposlednom rade je to aj odbor gynekológie. Pôrody prebiehajú stále a pri prípadných komplikáciách alebo závažných pôrodoch je požiadavka na krv zo strany nemocničných zariadení vyššia. Takže nedá sa povedať, že by krv nebolo treba.

 

Existuje nejaký mýtus o darovaní krvi, ktorý odrádza ľudí od darovania, hoci na to nie je dôvod?

Veľmi často sa stretávame s tým – ani neviem, či by som to nazvala mýtus – ale ľudia prídu na naše pracovisko nalačno. Možno si to mýlia s tým, keď idú k svojmu lekárovi na nejaké vyšetrenie. Vtedy sa odporúča prísť nalačno, aby neboli krvné hodnoty a výsledky nejakým spôsobom skreslené. Ale pri darovaní krvi je to naopak. Vždy upozorňujeme darcov, aby dodržiavali správnu životosprávu, správny pitný režim a že nie je dobré, aby k nám prišli nalačno. 

O krvi sa stále hovorí, že je to veľmi vzácna tekutina, ktorej sa v minulosti pripisovali veľmi liečivé alebo magické účinky. Veľmi známa je grófka Bátorička, ktorá sa údajne kúpala v krvi. To  môžeme považovať za mýtus, keďže to nespôsobilo, že by bola nesmrteľná, ako si myslela.

 

Na čo by mal pravidelný darca dbať vo svojej strave a celkovom životnom štýle?

Vo všeobecnosti sa odporúča, že darovať môže prísť každý, kto je zdravý. Myslí sa tým, že má zdravý životný štýl, stará sa o seba, športuje, zdravo sa stravuje, dodržiava pitný režim. To stačí, čo sa týka darovania krvi. Netreba pridávať nejaké výživové doplnky. 

Pri ženách je to trošku iné. Keďže každý mesiac majú menštruáciu a strácajú nejaký podiel krvi, väčšinou sa odporúčajú doplnky na báze železa alebo kyseliny listovej, hlavne keď majú problém s hemoglobínom alebo železom. 

Minimálne dva – tri dni pred darovaním krvi odporúčame, aby ľudia upravili svoj jedálniček a nejedli mastné alebo vyprážané jedlá. Aby mali dostatok spánku, aby boli oddýchnutí a najmä aby dodržiavali pitný režim, čiže minimálne dva – tri litre tekutín denne. Aby telo bolo svieže a hlavne odpočinuté.

 

Čo vnímate ako najsilnejšiu motiváciu, prečo sa ľudia rozhodnú darovať krv?

Jednoznačne musím skonštatovať, že je to ochota pomôcť. Hoci darcovia ani nevedia komu, ale keď už ležia na ležadle a krv tečie do odberového vaku, znásobí sa pocit, že moja krv pomôže niekomu zachrániť život. Dokonca už aj u prvodarcov je najčastejšou odpoveďou, že chcú pomôcť, chcú niekomu zachrániť život. 

Veľakrát to je skrátka o tom, že im niekto povedal, aby prišli alebo počuli výzvu. Často je dôvodom, že majú niekoho blízkeho vo svojej rodine alebo medzi svojimi známymi, komu sa stal úraz alebo ochoreli a zrazu potrebovali krv. Keď sú s tým takto priamo konfrontovaní, začnú sa ľudia pozerať na darovanie krvi inak.

____________________________________________________________________________________________________________

Zdroj: akobuk.sk/darovanie-krvi-pandemia-rozhovor/