Zaujímavosti

Čo sú krvné skupiny?

Krvné skupiny sú určité vlastnosti ľudského tela. Pôvodne boli objavené v krvi, na červených krvinkách, V roku 1900 Karl Landsteiner poukázal na to, že ľudí možno rozdeliť do 3 skupín (dnes nazývaných A, B, 0) na základe zhlukovateľnosti červených krviniek sérami iných ľudí. O niečo neskôr bola objavená štvrtá skupina AB. Od tohto objavu na udomácnil výraz krvná skupina, Krvné skupiny boli neskôr objavené aj na bielych krvinkách, krvných doštičkách a v krvnom sére.

Krvné skupiny možno definovať ako vrodené vlastnosti červených krviniek, ktoré sú rozpoznávané pomocou špecifických protilátok. Sú to zložité organické molekuly, uložené na povrchu krviniek tak, že tvoria nedeliteľnú súčasť bunkovej membrány. Sú zložené z bielkovín, cukrov a tukov.

Význam krvných skupín:

Objav krvných skupín mal najväčší význam pri krvných transfúziách a pri transplantáciách, ktoré môžu byť uskutočňované len podľa určitých zákonitostí. Neznalosť týchto zákonitostí v súvislosti s podávaním krvi má za následok nebezpečné až smrteľné reakcie.

Reakcia pri podávaní transfúzie krvi sa nevyskytne vtedy keď darca a príjemca majú rovnakú krvnú skupinu. Krv rovnakej skupiny sa označuje ako kompatibilná alebo zlučiteľná.

Nositelia krvnej skupiny 0 sa označujú ako všeobecní darcovia. Tento pojem platí len v obmedzenom meradle pre podanie červených krviniek bez plazmy. Príjemca skupiny AB môže prijať určité množstvo krvi inej skupiny. Jeho sérum neobsahuje protilátky proti antigénom A a B.

Krvné skupiny podobne ako iné vlastnosti tela sa dedia z pokolenia na pokolenie. Ich dedenie, podmieňujú vlohy čiže gény, ktoré každý jedinec zdedí od svojich rodičov, od každého jeden.

Pri dedení krvných skupín dieťa dostane len také gény, ktoré majú jeho rodičia. V nijakom prípade nemôže mať dieťa vo svojich krvinkách gén, ktorý nemá ani jeden z rodičov. Poznatky o dedičnosti krvných skupín sa využívajú v súdnom lekárstve a v sporoch o otcovstvo. Pre antropológiu majú krvné skupiny význam predovšetkým ten, že zo zoskupenia antigénov sa dá usudzovať o pôvode obyvateľstva v tej - ktorej oblasti.

Krvná skupina je od narodenia rovnaká, nemenná. Prechodne sa môže zmeniť po transfúzii veľkého množstva krvi, po výmennej transfúzii u novorodenca alebo po transplantácii kostnej drene. Táto zmena je dočasná.

Výskyt krvných skupín v rôznych geografických podmienkach je rôzny. U nás je najčastejšia je krvná skupina A 42 %, potom 0 32 %, B 18 % a nakoniec krvná skupina AB 8%.        

Druhým najvýznamnejším skupinovým systémom je Rh systém. Bol objavený v roku 1940 Landsteinerom a Wienerom. Obsahuje viacero antigénov, z nich najväčší význam má antigén D. Podľa prítomnosti D antigénu na červených krvinkách delíme ľudí na Rh pozitívnych (85% ) a Rh negatívnych (15%). Pri podávaní transfúzií rešpektujeme prítomnosť D antigénu na erytrocytoch.

Dnes je známy aj biologický význam krvných skupín, ktorý vyplýva zo štruktúr jednotlivých antigénov. Krvné skupiny sú známe sú ako transportéry biologicky dôležitých molekúl cez membránu červených krviniek, ako receptory vonkajších stimulov, ako nositelia enzýmov a mnohé iné.