Proces spracovania

Každý vak odobratej krvi je testovaný. Určuje sa krvná skupina A, B, AB, 0, Rh faktor +/–, tiež protilátky proti červeným krvinkám ktoré by mohli byť príčinou problémov pre príjemcu.

Darovaná krv sa vyšetrí na nasledovné testy na infekčné ochorenia:

  • Povrchové antigény hepatitídy (žltačky) typu B (HbsAg)
  • Protilátky proti vírusu hepatitídy (žltačky) typu B (anti-HBc)
  • Protilátky proti vírusu hepatitídy (žltačky) typu C (anti-HCV)
  • HIV 1 a HIV 2 protilátky (anti-HIV-1 a anti-HIV-2) a antigénu p24 (testy na AIDS)
  • Sérologický test na syfilis
  • Stanovenie hladiny pečeňového enzýmu (ALT)

Pokiaľ bol nájdený patologický nález iba v jedinom z týchto testov, darcovia sú informovaní a predvolaní do transfúziologického zariadenia, kde sa im odporúča navštíviť svojho praktického lekára.

Ďalšie predvolanie na darovanie krvi teda svedčí o negativite všetkých testov pri vašom poslednom darovaní krvi.

Spracovanie krvi

Naše srdce núti neúnavne po celý život prúdiť v cievach vzácnu tekutinu farby červeného vína – krv. Putuje od orgánu k orgánu, od bunky k bunke tak, aby do každého kútika nášho tela doniesla to, čo telo potrebuje, aby mohlo žiť a správne fungovať.

Krv roznáša po tele všetko, čo do nej vstúpi... Výživné látky (bielkoviny, tuky, cukry, minerály, ale aj vitamíny), ktoré sa do nej vstrebú v čreve. Hormóny, ktoré do krvi vypustia rôzne žľazy. Kyslík, ktorým sa krv nasýti v pľúcach. Každý kúsok nášho tela si z krvi vezme to, čo potrebuje pre svoje fungovanie...

Životný elixír pod rúškom tajomstva

Človek si už odpradávna uvedomoval dôležitosť krvi. Spočiatku bola opradená rúškom tajomstva, mystiky, zvedavosti, úzkosti a rešpektu. Už 400 rokov pred naším letopočtom ju starogrécki filozofi stotožňovali so životom. Ľudia v nej dlho videli dušu človeka, pretože ak niekto stratil veľa krvi, zomrel, odišla z neho duša. Považovali ju za zázračnú, nadprirodzenú tekutinu, životný elixír a všemocný liek. Krv v minulosti nechýbala v kultových ceremóniách. Púšťanie žilou bolo, a v určitých indikáciách stále je, uznávanou liečebnou metódou.

Z čoho sa krv skladá

Celkový objem krvi u dospelého človeka priemerného vzrastu je asi 5 litrov. Tento objem však závisí od výšky, váhy i pohlavia. Krv je vlastne tekuté tkanivo. Tvorí ju tekutina – krvná plazma, v ktorej plávajú krvné bunky - krvinky . Sú to červené krvinky (erytrocyty), biele krvinky (leukocyty) a krvné doštičky (trombocyty). Všetky krvné bunky sa tvoria v kostnej dreni. Ide o kostnú dreň plochých kostí ako sú bedrové kosti a hrudná kosť, odkiaľ ju vieme v prípade potreby aj odobrať. Z kostnej drene sa zrelé krvinky vyplavujú priamo do krvi. Krvinky, ktoré sú staré, zachytáva a rozkladá slezina, ktorú nazývame aj cintorínom krviniek.

Tri vrstvy krvi – červená, biela a žltkastá

Keď krv vo vaku necháme stáť, po chvíli zistíme, že krv sedimentuje a vidíme tri vrstvy. Spodná vrstva je červená – tvoria ju červené krvinky. V strede sa nachádza vrstva biela – sú to biele krvinky a krvné doštičky. Hore je tekutina žltkastej farby – krvná plazma. Každá z týchto zložiek má svoju funkciu. Ako spolu v praxi fungujú a načo nám slúžia?

Červené krvinky sú najvzácnejšie

Zatiaľ nie sú nahraditeľné a nedajú sa umelo vyrobiť. Aj preto sú najdôležitejšie z transfúziologického hľadiska. Sú zaujímavé tým, že zrelé (ako jediné v ľudskom organizme) nemajú bunkové jadro. Vypĺňa ich červené krvné farbivo hemoglobín obsahujúce železo, ktoré je zodpovedné za červenú farbu krvi. Hemoglobín je schopný viazať kyslík v pľúcach, preniesť ho ku tkanivám a vymeniť ho za oxid uhličitý, ktorý potom naspäť prinesie do pľúc. Tam ho uvoľní, aby sme ho mohli vydýchať. Hemoglobín s kyslíkom je svetlej farby a s kysličníkom uhličitým zas tmavý. Preto je krv v tepnách svetločervená a v žilách tmavočervená.

Biele krvinky nás chránia

Zabezpečujú ochranu proti bakteriálnym, vírusovým, plesňovým, parazitárnym infekciám a cudzorodým látkam. Poznáme niekoľko druhov bielych krviniek. Každý z nich má svoju špecifickú úlohu – niektoré produkujú protilátky, iné dokonca zabíjajú bunky, ktoré vznikli pri rôznych chorobných procesoch, napr. nádorové bunky.

Krvné doštičky sa starajú o zrážanlivosť Sú dôležité pri zastavovaní krvácania. Spolu s faktormi zrážania, ktoré sú súčasťou krvnej plazmy, tvoria zátku v stene narušenej cievy.

Plazma zabezpečuje transport výživy

Táto tekutina žltej farby dovoľuje krvinkám pohyb v cievach. Tvorí asi polovicu objemu celej krvi. Okrem toho v nej prúdia látky potrebné k zrážaniu krvi – faktory zrážania, plazmatické bielkoviny (albumíny a globulíny), cukry, minerály, tuky,vitamíny, hormóny... Plazma tak zabezpečí, aby sa výživa a všetko čo je potrebné k funkcii orgánov, dostalo ku každej ich bunke.

Po odbere sa krv spracuje

Vďaka darcom krvi môžeme pripraviť a následným podaním transfúziou pacientovi doplniť to, čoho má nedostatok. Darca daruje 450 ml krvi. Keďže pacient väčšinou nepotrebuje všetky súčasti krvi a zároveň každý druh krviniek má inú životnosť a potrebuje iné podmienky na skladovanie, krv po odbere musíme spracovať, t. j. rozdeliť na jej zložky – červené krvinky, biele krvinky, krvné doštičky a plazmu. Umožňujú nám to špeciálne vyrobené krvné vaky, ktoré sú, samozrejme, jednorazové a po použití sa vyhadzujú.

Ako sa skladujú odobraté zložky

Červené krvinky – skladujeme ich pri teplote 2 – 6°C až do 42 dní a používame na liečbu strát krvi pri krvácaniach a ťažkej chudokrvnosti – nedostatku červených krviniek v krvi pacienta.

Biele krvinky – používame ich vo veľmi výnimočných prípadoch. Životnosť bielych krviniek je len niekoľko hodín (v závislosti od typu) a ich prímes v iných krvných prípravkoch nie je žiaduca.

Krvné doštičky sa uchovávajú pri teplote 21 – 25 °C počas 5 dní.

Plazma sa musí po odbere čo najrýchlejšie zmraziť, aby si zachovala svoje vlastnosti, hlavne aktivitu faktorov zrážania krvi, ktoré sú nestabilné. Takúto zmrazenú plazmu môžeme skladovať pri teplote -35 °C až dva roky. Po rozmrazení sa používa na transfúziu, a to v určitých špecifických indikáciách, napríklad na výmenu plazmy, alebo na náhradu komplexného nedostatku faktorov zrážania krvi pri chorobách pečene.

Nie je vhodná na náhradu nedostatku jedného z faktorov zrážania krvi, individuálneho nedostatku len albumínov alebo len imunoglobulínov. V takomto prípade je vhodné podať koncentrát vo forme lieku – injekcie alebo infúzie. Vhodným príkladom je hemofília (chorobná porucha zrážania krvi získaná dedične), kde sa podáva koncentrovaný faktor zrážania krvi č.VIII. – antihemofilický faktor vo forme injekcie. Všetky tieto lieky sa vyrábajú z plazmy, takzvanou frakcionáciou plazmy, už v zariadeniach na to špecializovaných.

Všetky zložky krvi možno odobrať tiež pomocou špeciálnych aferetických prístrojov, tzv. separátorov, ktoré počas procedúry postupne od darcu odoberajú malé množstvo krvi. Z nej oddeľujú vopred naprogramovanú zložku krvi a zvyšok vrátia darcovi. Takáto procedúra trvá asi 45 minút.

Galéria